Logo PAV Dobšinský kopec 2015  
Banner PAV Dobšinský kopec 2015
  Logo EHC
Z histórie
Nadradená stránka Prehľad víťazov Tak sme začínali Návšteva zakladateľa Dobšinského kopca Spomienka na G. Plasu Za Henrom Kollárikom

Hlavná stránka
Aktuality
Výsledky
Trať
Amatérske rallye
Fotogaléria
Doprava
Videogaléria
Z histórie
Ubytovanie
Odkazy

www.dobsina.sk
Oficiálna stránka DK

Začiatky organizovania tohto podujatia spadajú do roku 1973, kedy sa uskutočnil jeho pokusný - nultý ročník. O zrode myšlienky usporiadať preteky automobilov do vrchu v Dobšinej, ako aj o podrobnostiach z ich prípravy a taktiež niekoľko údajov sa môžeme dozvedieť zo spomienok Františka Novotného, historicky prvého tajomníka pretekov.

O rok neskôr, presnejšie 15. a 16. júna 1974 sa konal už „riadny“ - prvý ročník za doteraz početne najslabšej účasti (iba 37 súťažiacich) a jeho víťazom sa bol František Nemec z Piešťan, ktorý dosiahol najlepší súťažný čas 4:39,8 min. na vlastnoručne vyrobenom vozidle GIOM (v tréningu bol najlepší už vtedy známy slovenský pretekár Marián Rajnoha, ktorý trať Dobšinského kopca zdolal na vtedajšiu dobu vynikajúcim časom 03:39,8 min.).

Druhý ročník sa už zaratúval do seriálu Majstrovstiev Slovenska a zo 43 prihlásených pretekárov sa na prvom mieste umiestnil Jiří Trávniček, ktorý dosiahol najrýchlejší čas 04:14,6 min.

Vzhľadom na nové kritériá pre uskutočňovanie PAV sa v nasledujúcich rokoch preteky do Dobšinského kopca neuskutočnili (nevyhovujúci povrch vozovky, chýbajúce zvodidlá, ...), a tak ich pokračovanie sa uskutočnilo až v roku 1983, konkrétne 3. júla, kedy sa opäť vrámci seriálu Majstrovstiev Slovenska zišlo na Dobšinskom kopci 69 pretekárov. Najrýchlejší bol Štefan Klištinec z AMK OMNIA Bratislava, ktorý dosiahol čas 03:16,26 min.

V nasledujúcom roku - 22.júla 1984 sa prvý krát v Dobšinej jazdili Majstrovstvá Československa, čo sa odzrkadlilo i na účasti (80 jazdcov) i na kvalite - víťaz Karel Jílek dosiahol čas 03:07,26 min.

V. ročník PAV Dobšinský kopec sa uskutočnil 27. a 28. júla 1985 a z 58 pretekárov bol najrýchlejší Miroslav Šrachta, ktorý trať absolvoval v čase 03:08,39 min.

V roku 1986 sa preteky z technických príčin neuskutočnili, a tak VI. ročník prišiel na rad v roku 1987, konkrétne 5. júla. Štartovalo na ňom 72 pretekárov a najrýchlejší čas - 03:04,73 min. dosiahol Jiří Mičánek, čím dosiahol priemernú rýchlosť 124,7 km/hod.

Po tomto roku nastalo znovu dvojročné obdobie stagnácie, aby sa po ňom začala dlhšia „šnúra“, ktorá trvá doposiaľ.

VII. ročník sa konal za účasti 54 súťažiacich a víťazom sa stal Miroslav Šrachta na vozidle MTX BMW a jeho čas 03:03,77 min. v druhom kole predstavoval priemernú rýchlosť 130,04 km/hod.

VIII. ročník sa uskutočnil v netradičnom, takmer jesennom období, 31.8. a 1.9.1991 a absolvovalo ho 57 pretekárov. Priemernou rýchlosťou 144,6 km/hod sa víťazovi Jiřímu Mičánkovi podarilo po prvý krát v histórii Dobšinského kopca pokoriť trojminútovú hranicu, keď so svojim vozidlom Eufra Spiess F3 dosiahol v prvom kole čas 02:48,72 min.

IX. ročník, ktorého sa zúčastnilo 57 súťažiacich bol v roku 1992 opäť víťazný pre Jiřího Mičánka, pričom ale svoj rekord z predchádzajúceho roku neprekonal.

Jubilejný X. ročník, ktorý sa konal 3. a 4.7.1993 bol významný i tým, že sa ho prvý krát zúčastnili pretekári z Nemecka, Rakúska, Poľska i Maďarska, ktorí s najlepšími českými a slovenskými pretekármi bojovali v Dobšinej o body do Alpsko - Dunajského pohára. Súťažné pole sa značne rozrástlo - na štart prišlo 80 vozidiel a jazdcov. Oprávnene sa očakávalo prekonanie traťového rekordu. Stalo sa. Pod jeho hranicu sa dostalo celkovo 7 pretekárov, pričom najrýchlejším bol Rakúšan Walter Pedrazza, ktorý na automobile PRC FORMEL 2 dosiahol čas 02:45,084 min.

XI. ročník bol zase zaujímavý tým, že sa jazdil aj ako Majstrovstvá Poľska, čo predstavovalo ďalšie obohatenie jeho tradície. Uskutočnil sa 16. a 17. júla 1994 a absolvovalo ho 65 pretekárov. Víťazom bol opäť Rakúšan, tentokrát ale Paul Steindl, ktorý v prvom kole bol o necelé dve sekundy pomalší, ako jeho krajan v predchádzajúcom roku a  ako neskôr povedal novinárom, chystal sa v druhom kole prekonať hranicu 02:45 min., no „pribrzdil“ ho krátky dážď, ktorý pokropil vrchnú časť trate.

Prvý júlový víkend 1995 sa uskutočnil XII. ročník, ktorý bol najúspešnejší pre Josefa Krečmera. Víťazstvo bolo pre neho odmenou za jeho pekný vzťah k nášmu kopcu.

XIII. ročník v roku 1996 mal takpovediac rozlúčkový charakter. Lúčil sa s Alpsko - Dunajským pohárom a jazdil sa na starom, takmer už nevyhovujúcom asfalte. To sa prejavilo aj vo výsledkoch, keď po dlhoročnej hegemónii formuliek a športových vozidiel zvíťazil jazdec na takzvanom „oplechovanom“ vozidle, ktorým viac vyhovoval menej kvalitný povrch vozovky. Víťazstvo teda patrilo Herbertovi Stolzovi z Rakúska na jeho Porche Carrera RSR.

Nasledujúci rok sa podaril usporiadateľom doslova husársky kúsok. Po mnohých rokovaniach sa podarilo presadiť „položenie“ nového asfaltového koberca, a tak pri pohľade naň a na štartovnú listinu každý fanúšik očakával od XIV. ročníka, že ak nebude zvlášť nepriaznivé počasie, rekord Waltera Pedrazzu z pred štyroch rokoch bude môcť byť prekonaný. Predpoklady naplnili až dvaja jazdci, pričom rýchlejší z nich Maďar László Szász v prvom súťažnom kole dosiahol na svojej formule Zytek F 3000 takmer neuveriteľný čas 02:33,239 min.

XV. ročník sa 4. a 5.7.1998 jazdil prvý krát ako takzvaný „dvojpretek“, čiže ako v sobotu, tak aj v nedeľu sa po tréningových jazdách poobede uskutočnili dva samostatné preteky. Tento model pretekania trvá dodnes a jeho výhodou je, že v prípade problémov v prvý súťažný deň, nie je pre pretekára stratený celý víkend, Na druhý deň môže urobiť „reparát“. Obidva preteky XV. ročníka vyhral Josef Krečmer na Lucchiny P3 96M, pričom svoju najrýchlejšiu jazdu absolvoval za 02:35,320 min.

V roku 1999 sa na Dobšinský kopec vrátil sympatický maďarský pretekár László Szász, aby na svojej vynovenej formule 3000 (tentoraz s označením Reynard - Zytek 93A) dosiahol 4.7.1999 v 1. súťažnej jazde čas 2:28,962 min. a pokoril tak svoj dvojročný rekord o takmer 5 sekúnd.

Obidva preteky XVII. ročníka v roku 2000 vyhral, tak ako pred dvomi rokmi Čech Josef Krečmer na svojej „placke“ Lucchiny. Sympatickým bol výkon mladých pretekárov Tomáša Junga a Vladimíra Friedla, ktorí aj vďaka kvalitnej pretekárskej technike zaútočili na popredné miesta v absolútnom poradí hodnotenom v rámci Majstrovstiev SR. Tie v minulých rokoch patrili výhradne Jaroslavovi Krajčimu a Petrovi Ruislovi.

Nasledujúce ročníky sa niesli v réžii Jaroslava Krajčiho, ktorý bol na formule Ralt F 3000 v roku 2001 a Lola F 3000 v roku 2002 a 2003 suverénnym víťazom, pričom v roku 2003 sa časom 02:29,27 min. dosiahnutým v druhej nedeľňajšej súťažnej jazde priblížil aktuálnemu rekordu na neuveriteľné tri desatiny sekundy. Jaroslavovi Krajčimu sa dosahovanými časmi najviac približovali zo slovenských pretekárov Vladimír Friedl a Tomáš Jung. Od roku 2002 je ale jeho najväčším súperom Čech Dušan Nevěřil, ktorý v absolútnom poradí skončil zakaždým na druhom mieste.

V roku 2004 na XXI. ročníku pri takmer rovnakej účasti pretekárov v rámci seriálu MSR ako v predchádzajúcich rokoch, boli diváci zvedaví najmä na to, či sa Jaroslavovi Krajčimu podarí prekonať päťročný rekord trate (do úvahy sa bralo aj to, že pred piatimi rokmi sa jazdilo na takmer ideálnom - dvojročnom asfalte, kým odvtedy sa „koberec“ Dobšinského kopca len opravoval). Nakoniec sa očakávania divákov naplnili, pričom Jaro až v troch súťažných jazdách dosiahol lepší čas než László Szász v roku 1999. Takže Dobšinský kopec mal od roku 2004 nový rekord – 2:27,31 min.

Rok 2005 priniesol pre Dobšinský kopec zmenu v tom, že po viacročnej odmlke sa na našich pretekoch popri niekoľkých českých pretekároch objavili aj ďalší cudzinci. Konkrétne jazdci z Rakúska, Maďarska a Nemecka. Boli to síce len jednotlivci, ale predsa sa štartovné pole ich účasťou opäť skvalitnilo a spestrilo. Nezabudnuteľnou udalosťou bola aj prítomnosť prezidenta Slovenskej republiky, ktorý v rámci svojej prvej návštevy nášho mesta absolvoval aj prvú súťažnú jazdu na trati Dobšinského kopca. Víťazstvo v pretekoch, ktoré sa započítavali okrem MSR aj do Majstrovstiev FIA Challenge, FIA CEZ, Československej trofeje a Berg Cup-u obhájil už po piaty krát po sebe Jaro Krajči. Za ním skončil Dušan Nevěřil a tretie miesto obsadil László Szász. Rekord trate sa tentokrát nepodarilo prekonať. Hoci sa Jaro Krajči snažil, chýbali mu zase (ako aj v roku 2003) tri desatinky sekundy. Vzhľadom na zmeny, ktoré sa na trati realizovali v príprave na XXIII. ročník, je teda jasné, že pokiaľ sa v ďalšej budúcnosti trať nevráti do svojich pôvodných parametrov, ostane čas 2:27,31 z roku 2004 už neprekonaným rekordom.

XXIII. ročník sa niesol v znamení viacerých zmien oproti predchádzajúcim rokom. Jednak došlo k úprave trate (posunutie Štartu a Cieľa) a jednak sa po prvý krát od rozdelenia Československa predstavilo u nás takmer kompletné jazdecké pole našich západných susedov, ktoré u nás súťažilo o body do seriálu Majstrovstiev Českej republiky. Účasť českých pretekárov významne ovplyvnila úroveň samotných pretekov. Svoje kvality i v tejto konkurencii potvrdil najmä v druhý deň pretekov Jaro Krajči. V druhej súťažnej jazde na vozidle Ralt F 3000 dosiahol čas 2:38,414, čím zlepšil svoj čas zo sobotňajšieho tréningu a pri dosiahnutej priemernej rýchlosti 153,8 km/h vytvoril prvý rekord novej trate na Dobšinskom kopci. Stal sa tak absolútnym víťazom nedeľňajších pretekov pred Čechmi D. Nevěřilom (Lola Judd F 3000) a M. Benešom (Lucchini PS/B2). Preteky mali v druhý deň vcelku pokojný priebeh, no oveľa dramatickejšie boli v sobotu. Na konci prvej súťažnej jazdy sa v Dobšinej husto rozpršalo. Najviac na to doplatil Čech O. Krámsky, ktorý mal hneď v prvej zákrute haváriu. Mokrá trať ovplyvnila aj výsledky v celkovom poradí. V sobotu tak skončila najvyššie trojica českých jazdcov. Prvý bol M. Svoboda (Dalara F 302) pred M. Benešom (Lucchini PS/B2) a M. Fajkusom (Lucchini P3-95 M).
Za istú zvláštnosť tohto ročníka možno považovať aj petíciu väčšiny zúčastnených pretekárov, ktorí ešte pred začiatkom pretekov žiadali umiestniť spomaľovací retardér na Rovni. Takúto úpravu však nebolo možné riešiť na trati, ktorá už bola riadne schválená bezpečnostným výborom SAMŠ v stave, v akom boli preteky pripravené. Túto požiadavku sme sa však rozhodli akceptovať pre chystaný nasledujúci ročník, čiže už pre preteky v roku 2007.

Aj napriek tomu, že XXIV. ročník nebol zaradený do MČR, zišlo sa na ňom naozaj veľmi kvalitné štartové pole. Na zozname prihlásených posádok figurovalo vyše 70 jazdcov zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Talianska a Rakúska. A že zo strany zahraničných pretekárov nešlo len o propagačnú účasť svedčia aj absolútne výsledky. V sobotu vyhral Dušan Nevěřil z ČR a v nedeľu stáli na stupňoch víťazov Slovák, Čech a Rakúšan. Novinkou bolo umiestnenie spomaľovacieho retardéra na Rovni, ktorý si (ako je uvedené vyššie) vyžiadali samotní jazdci. Jeho tvar sa niekoľko krát upravoval, ale želaný efekt aj tak nepriniesol. Svojím výsledkom to potvrdil aj víťaz nedeľňajších pretekov Jaro Krajči, ktorému ani retardér nezabránil prekonať traťový rekord z predchádzajúceho ročníka. Jeho aktuálna hodnota teda bola 2:37,897 min. Výsledkom experimentovania s „pneumatikovým“ retardérom bolo nakoniec rozhodnutie pre budúcnosť, že spomaľovací úsek na Rovni bude môcť byť len vtedy, ak v tejto časti trate bude vybudované klasické odpočívadlo mimo cesty.

XXV. ročník mal všetky znaky hodné jubilea. Príjemné počasie, na štarte prvého tréningu rekordných 94 pretekárov a podľa odhadu novinárov aj rekordný počet divákov, pre ktorých boli v sobotu aj v nedeľu po pretekoch pripravené koncerty rockových kapiel z Rožňavy. A ako to už pri jubileách býva, počas slávnostnej recepcie boli ocenení tí, ktorí stáli pri zrode PAV Dobšinský kopec, a tiež aj tí, ktorí významnou mierou budovali jeho históriu (F. Novotný, F. Floch, J. Quitko, J. Slivenský a J. Kuchár). Samotné preteky priniesli jubilejnému ročníku špičkové výkony, okorenené novým rekordom trate. Dramatickosť priebehu zase potvrdzuje fakt, že kým v sobotu zvíťazil v absolútnom poradí Jaro Krajči, v nedeľu v druhej súťažnej jazde po menšom „výlete“ mimo trať cca 100 pred cieľom vedúcu pozíciu z prvej jazdy neudržal a tak sa absolútnym víťazom a novým rekordérom (2:32,917 min.) stal Dušan Nevěřil pred svojimi krajanmi Milanom Svobodom a Otakarom Krámským.

Priebeh XXVI. ročníka výrazne ovplyvnila nepriazeň počasia, veď ani pamätníci, ktorí zažili všetky doterajšie ročníky, sa na také zlé počasie počas pretekov nepamätajú. Samozrejme, že podmienky dokonale preverili nielen jazdcov, ale aj techniku a tiež aj všetky organizátorské zložky. Dokonalým ocenením kvality práce všetkých zúčastnených je fakt, že až na niekoľko malých nehôd, (najnepríjemnejšou bola nehoda Miloša Kolena ml., ktorý svoju Octaviu otočil na strechu), sa nič vážnejšie na trati nestalo a priebeh pretekov bol plynulý a bez väčších zdržaní. Určite aj počasie sa podpísalo pod neúspešný boj Jara Krajčiho o opätovné získanie traťového rekordu, ktorý mu v minulom ročníku „uchmatol“ Dušan Nevěřil. Treba ale povedať, že Jaro sa na mokrej trati priblížil k rekordu na neuveriteľných 6,5 sekundy a samozrejme, po oba súťažné dni sa stal absolútnym víťazom. Na „popretekovom“ posedení si organizátorský tím zaželal len jedno: nech už bude počasie o rok akékoľvek, len aby bol na pretekárskej trati po dvanástich rokoch konečne vynovený koberec.

Predchádzajúci odsek by sa mohol takmer úplne skopírovať a po prepísaní ročníka na XXVII., by celý vystihoval to, čo sa dialo na PAV Dobšinský kopec 2010. Nový asfalt sa opäť „nekonal“, hoci už v marci Slovenská správa ciest vyhlásila verejné obstarávanie. Po námietke neúspešného uchádzača bolo obstarávanie zrušené a nové sa už nekonalo – štát musel riešiť následky povodní z mája a začiatku júna. Organizátori v tejto situácii uvažovali o presune, respektíve aj zrušení pretekov, no nakoniec samotní jazdci prejavili záujem pretekať aj na starom povrchu. Ich zástupcovia prišli posúdiť stav trate a vytypovať rozsah nevyhnutných „vysprávok“. Cestári potom urobili, čo mohli, a preteky sa teda za účasti 74 pretekárskych áut, z čoho až 10 patrilo do kategórie II (E2, CN), uskutočnili v pôvodnom termíne. V doslova jesennom počasí (až v nedeľu poobede sa trochu vyčasilo) vyhral po oba dni Milan Svoboda s formulou Lola T96/50, pričom aj za týchto nepriaznivých podmienok (stav cesty, počasie) zaostal v druhej nedeľňajšej jazde za rekordom trate len o čosi viac ako dve sekundy.

Presunúť pôvodný termín XXVIII. ročníka z konca júna na polovicu augusta sa oplatilo, keďže pár dní pred pretekmi získala trať Dobšinského kopca nový asfaltový koberec. Nemožno sa teda ani čudovať, že očakávania nového rekordu boli vysoké, čomu nakoniec napovedali aj časy najrýchlejších jazdcov v prvej sobotňajšej tréningovej jazde. Potom sa však (žeby to už mala byť tradícia?) začalo s pretekármi i organizátormi zahrávať počasie. Raz pršalo na štarte, potom zasa v cieli. V nedeľu ale už počasie vydržalo, a tak sa v druhej súťažnej jazde podarilo absolvovať trať rýchlejšie ako D. Nevěřilovi v roku 2008 až dvom jazdcom - Otakarovi KrámskémuJarovi Krajčimu, pričom druhý menovaný vďaka času 2:31,811 min. zaknihoval do histórie týchto pretekov už svoj štvrtý rekordný zápis. Významnou zaujímavosťou bola účasť dvoch pozorovateľov FIA, ktorých úlohou bolo pre riadiaci orgán seriálu Majstrovstiev Európy PAV vypracovať posudok, či podmienky v Dobšinej (organizačné aj technické) vyhovujú pre zaradenie Dobšinského kopca do kalendára ME. Keďže obaja pozorovatelia podali odporúčacie stanovisko, ostáva už len čakať, či rozhodnutie FIA bude v súlade s týmito odporúčaniami...

Predchádzajúce snahy usporiadateľského tímu priniesli svoje ovocie a tak XXIX. ročník PAV Dobšinský kopec začal písať novú „európsku“ kapitolu svojej histórie. Preteky podľa autorov novinových článkov a hodnotiacich správ prekonali všetko, čo sa na Slovensku v tejto disciplíne doposiaľ udialo. Zvýšením počtu zvodidiel na zabezpečenie trate, zabudovaním betónových zábran, či zábran z lyžiarskych tratí, vyznačením bezpečnostných zón a chodníkov pre divákov, ale aj vybudovaním nového nadchodu ponad trať v prvej zákrute sa podarilo dosiahnuť viac ako európsky štandard. Počasie ani toho roku „nesklamalo“ a v piatok a sobotu výdatný dážď riadne zmočil nielen trať ale aj divácke zóny. Napriek tomu sa aj počas sobotných tréningových jázd ostro pretekalo a výrazne neutrpel ani bohatý sprievodný program. O body do seriálu ME, či majstrovstiev SR a ČR súťažilo 120 pretekárov (historicky najväčší počet), z ktorých favorizovaný Talian Simone Faggioli už od tréningu prekonával rekordy trate a naplnil tak očakávania. Doterajší rekord v druhej súťažnej jazde zlepšil o neuveriteľných osem sekúnd, takže jeho aktuálna hodnota je 2:23,850 min.


Kontakt: dobsinskykopec@dobsina.sk, 058-7941320
© 2004-2016 Riaditeľstvo pretekov PAV Dobšinský kopec, naposledy zmenené: 18. apríla 2016
RSS 2.0 kanál
 
Správne RSS